Posadili sme sa v skoro plnej, no príjemne vyhriatej krčmičke. Po pár úvodných zdvorilých otázkach sme prešli na celkom bežné témy. Dozvedel som sa, že plánuje so svojou ženou konečne vlastné bývanie aj so psíkmi a mačičkami, presne tak ako si to už dávno vysnívali. Ja, slobodný mládenec som im ich šťastie úprimne prial a tešil som sa z ich radosti. Práve oni dvaja boli pre mňa dôkazom, že jestvuje nielen láska, ale aj funkčný vzťah.
Boli spolu už viac ako desať rokov a ja som si v duchu znovu raz celý ich vzťah premietol, tak ako som ho poznal.
Stretol ju na jednej zo sociálnych sietí. Obrovská zhoda okolností či osud spôsobili, že sa obaja v tej istej chvíli ocitli na rovnakom portáli a on okamžite vedel, že je preňho tá pravá.
Po úvodných pokusoch o konverzáciu zistili, že si majú čo povedať a keď si neskôr vymenili čísla bolo jasné, že bude nasledovať stretnutie.
Ona bola o niekoľko rokov staršia a síce nebola Miss, neprestávala veriť, že pre „toho pravého“ bude najkrajšou ženou pod slnkom. Mala za sebou zopár vzťahov ktoré ju utvrdzovali v tom, že jej povaha jej nedovolí mať normálny vzťah. Napriek tomu sa nevzdala a rozhodla sa dať osudu poslednú šancu.
On ju na prvom aj na druhom stretnutí počúval tak pozorne ako dovtedy nikto. Myslela, že je to zamilovanosť a teda ho radšej dopredu upozorňovala na komplikovanosť jej samotnej. Vôbec nepôsobil, žeby ho to vydesilo. Prejavoval tak málo emócií, že vôbec nevedela čo si o ňom myslieť. Pýtal sa viac než rozprával, takže za chvíľu mala pocit, že o nej vie všetko a ona o ňom nič. Jeho záujem ju aj napriek tomu tešil. Zdalo sa akoby preňho neexistovalo nič iné iba ona. Díval sa na ňu tak ako dovtedy nijaký iný a to v nej vyvolávalo nové, dovtedy celkom neznáme pocity.
Po druhom stretnutí sa odmlčal. Neodpovedal ani na e- mail ani na SMSku, ktoré mu s malou dušičkou poslala. Odrazu si uvedomila ako veľmi si naňho za ten krátky čas zvykla a ako jej chýba napriek tomu, že už nechcela aby jej na niekom takto záležalo. Povzdychla si, že ho zrejme niečím odradila tak ako aj tých predtým a rozhodnutá, že sa ďalej vnucovať nebude, si ešte raz skontrolovala poštu.
V maily, ktorý jej od neho prišiel písal, že sa veľmi ospravedlňuje, ale mal nejaké technické problémy. Ďalej vysvetľoval, že sa jej pokúšal aj volať, ale celý vesmír sa spojil proti jeho plánom. Technika nefungovala. Dlho premýšľala ako sa zachovať a čo urobiť, až sa napokon rozhodla, počas jednej slzavej noci, že mu bude veriť.
Ich vzťah nebol vôbec prechádzka ružovým sadom. Vydržal búrky aj jasné, pokojné nebo bez jediného mráčika. Vydržal podozrenie z nevery a stabilitou ich vzťahu neotriasla ani dlhšia odlúčenosť.
Keď som sa ho pýtal čo je liekom na takýto vzťah najmä teraz v dobe, keď sa ľudia schádzajú a rozchádzajú, odvetil, že je to neustála práca na ňom. To zahŕňa veľa vzájomnej komunikácie, dôvery, drobných prejavov lásky a v krízových situáciach skúmanie či s daným človekom vôbec chcem byť vo vzťahu.
Víno sme dopili, témy vyčerpali a tak som mu poďakoval za úprimný rozhovor. Rozlúčili sme sa a každý sa pobral pomedzi husto padajúce snehové vločky svojou cestou. Ja do môjho samotárskeho bytu a on do domova, kde ho čakala milovaná a milujúca.