Kam tie cesty vedú

Autor: Peter Slivovic | 11.6.2019 o 16:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  38x

Často,ak mám chvíľu voľného času, chodievam do neďalekého lesa, aby som sa ponoril sám do seba,ozrejmila upratal si myšlienky, nápady alebo iba tak si vychutnalpríjemne strávenúchvíľu v chráme prírody.

V prírode potom takmer vždy nachádzam miesta opantávajúce ma svojou magickou silou, ktorej nedokážem či skôr ani nechcem vzdorovať. Prebúdzajú vo mne túžbu po nevyjadriteľných diaľkach a dobrodružstvách, ktoré na mňa čakajú, lákajú ma, aby som vykročil zo svojej zóny komfortu a nastúpil na tajuplnú cestu plnú hrozných nástrah, ale aj veľkých, netušených príbehov. Sú to príbehy prastaré i vizionárske, plné fantastických bytostí a nebezpečenstva v ktorých ide najmä o úžasné dobrodružstvo.  

V takýchto prípadoch málokedy odolám a poddávam sa tomuto volaniu. Ponorím sa do sveta fantázie a snívam bez ohľadu na nelogickosť deja či množstvo takto minúteho času.  

Je naozaj zaujímavé hoci celkom prirodzené ako sa doba zmenila a na dobrodružné  chodníčky dnes vykročí iba málokto. Kto si dnes dovolí na niekoľko hodín sa ponoriť do svojej fantázie, do sveta mágie, tajomstiev, temných roklín, kráľov či lúpežníkov? Na svete fantázie je úžasné práve to, že nemá žiadne omedzenia, okrem tých, ktoré mu sami stanovíme. Môže sa v ňom odohrávať čokoľvek a môžeme v ňom stráviť toľko času koľko sami chceme. 

Neraz ma udiví, že chodníčky, po ktorých sa kedysi rútili šarvanci náhliaci sa za fantastickým dobrodružstvom dnes pustnú. Niektoré už zanikli, podrobili sa sile prírody či rozpínavosti človeka, iné vďaka bežcom, cyklistom alebo psičkárom zanikajú síce pomalšie, ale ich osud je takisto spečatený. 

Myslím, že toto je to najhoršie, čo sa nám ako ľudským bytostiam mohlo stať. Človek sa od iných tvorov líši najmä schopnosťou myslieť a myšlienky zhmotňovať v tvorbe. My, moderní ľudia zajtrajška však túto schopnosť rýchlo strácame alebo presnejšie povedané dobrovoľne sa jej vzdávame. 

Svoj voľný čas radšej venujeme konzumácii fantázie iných, ktorí vďaka tomu dokážu nami veľmi obratne manipulovať. Chápem, že nie je pre nás príliš pohodlné hrať sa s vlastnou fantáziou, dokonca to vyzerá akoby sme od tejto našej prirodzenosti celkom odvykli alebo na ňu zabudli. Verte mi, že ak to aspoň raz skúsite, aspoň na malú chvíľku, budete prekvapení bezhraničnosťou vášho vnútorného sveta. 

Možno týmto nezmeníte svoje okolie, ale určite získate nový pohľad na ľudí, veci a situácie navôkol. 

Ktovie, možno sa raz po starých zabudnutých chodníkoch za dobrodružstvom opäť rozbehnú nepokojné detské nožičky, aby sa bez zaváhania vrhali odvážne znovu a znovu v ústrety fantastickým a nepoznaným dobrodružstvám. 

Možno potom, práve vďaka ľuďom otvoreným fantázii, budú naše hodnoty zamerané na lepšie medziľudské vzťahy a život nás všetkých bude o niečo kvalitnejší a príjemnejší. 

Žiadnemu fantastickému hrdinovi sebavedomo sa škeriacemu z billboardov a médií totižto na nás a našich životoch skutočne nezáleží. Preto je nanajvýš dôležité uvedomiť si, že my sami môžeme byť hrdinovia našich životných príbehov a nepotrebujeme takých, ktorých nám podsúvajú iní. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.


Už ste čítali?