Lebo láska je život I.

Autor: Peter Slivovic | 31.10.2019 o 9:12 | (upravené 1.11.2019 o 9:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  40x

Jeseň je v plnom prúde a dušičkové obdobie nabáda na pohodový čas v teple s horúcim nápojom a pútavým príbehom. Začítajte sa do prvej časti jedného takéhoto príbehu.

Ste mladí? Starí? Práve prežívate jeseň svojho života alebo iba nedávno ste prekročili prah dospelosti? Nech je tak či onak verte mi, že o živote neviete vôbec nič. Napriek tomu, že ste sa určite stretli so šťastím či nešťastím a myslíte si, že poznáte tajomstvá ľudského života, verte mi, že o tom všetkom neviete nič. Som presvedčený, že je správne ak niektorým veciam nerozumieme. Nie je zdravé rozumieť všetkému. Sú odpovede ktoré nechceme poznať a keď sa ich predsa len nejako dozvieme, tak nás zničia, zomelú, pripravia o zdravý rozum. Prosím, nepokúšajte sa prekročiť vlastné možnosti či posúvať limity vášho chápania. Veci či bytostí pobývajúce v temnote tam sú z nejakého dôvodu a je lepšie ak tam zostanú naveky.

Stalo sa mi to najhoršie čo som myslel, že sa v mojom živote môže stať. Strata ženy, partnerky, milenky. Jediná ktorú som miloval, ktorej som veril a s ktorou som bol pripravený prežiť celý život. Raz ráno mi pri raňajkách povedala, že ju takýto život nudí a večer už bola preč.

Štyri steny prenajatého bytu a prázdne miesto na policiach, ktoré iba nedávno boli zaplnené jej vecami, jej predstavivosťou, jej osobnosťou a krásou, mi rvali srdce z hrudi.

Napokon som si spomenul na známu radu, že na akékoľvek nešťastie, na akýkoľvek smútok najlepšie pomáha cestovanie. Človek pritom stretáva nových ľudí, získava nové zážitky a je všetkým tým novým tak pohltený, že zabúda na vlastné trápenie a starostí. Nezaváhal som ani na okamih, zbalil som všetky potrebné veci a zavolal kamarátovi či ho môžem na konci cesty navštíviť. "Konečne si sa prebudil!” Vyhlásil a nadšene s mojim príchodom súhlasil.

Na stretnutie s kamarátom som sa veľmi tešil, keďže sme sa nevideli od čias kedy som sa rozhodol zdieľať život s mojou ženou. Vtedy som sa uzavrel do manželského života a nenašiel som si ani jediný deň na mojich priateľov. Boli chvíle keď ma to mrzelo, avšak spoločnosť mojej ženy dokázala môj svet naplniť tak, že som si vôbec neuvedomoval ako veľmi mi čas strávený s priateľmi chýba. Napokon keď tak nad vecou premýšľam, vôbec sa nečudujem, že sa so mnou nudila. Život so mnou ju musel dusiť.

Plán bol jasný. Precestovať z najzápadnejšieho cípu našej krajiny horským masívom až na najvýchodnejší. Jednalo sa o náročnú vysokohorskú turistiku ktorej som sa vopred nezľakol keďže kedysi som mal s podobnými túrami a výstupmi nemálo skúseností. Stačilo teda oprášiť znalosti a vedomosti ktoré mi vštepovali rodičia, vášniví horolezci ktorí ma už od útleho detstva brávali so sebou do hôr.

Celý prechod som si teda dôsledne naštudoval a naplánoval na mape. Poznačil som si všetky dôležité miesta rovnako ako hotely a horské chaty o ktorých je dobre vopred vedieť. Cesta mi mala trvať približne týždeň no tento časový údaj som považoval iba za veľmi orientačný. Poznal som sa a vedel, že mám rád skôr pomalšiu chôdzu kedy si vychutnávam výhľady a ticho prírody ako sa neustále kamsi hnať. Naostatok som zavolal kamarátovi u ktorého som mal v pláne celú túru zavŕšiť.

Po niekoľkých hodinách cestovania som vystúpil v malebnom mestečku na najzápadnejšom cípe pohoria. Plný nadšenia a odhodlania som si v miestnych potravinách kúpil posledné zásoby a opäť raz vykročil na ďalekú, neznámu cestu.

Prečo neznámu? Nuž hoci som si cestu naplánoval najlepšie ako to len bolo možné, vedel som, že predsa nie natoľko dokonale aby som si bol načistom, že nebudem musieť meniť plány či smer. Vždy, ako na dobrodružných cestách, tak aj v živote sa objavia nečakané udalosti a situácie kedy je potrebné improvizovať. Práve z tohto dôvodu som vždy každú výpravu považoval za neznámu až kým moje putovanie neskončilo.

Disponoval som všetkými predpokladmi, počasie bolo ideálne, cítil som sa plný síl i odhodlania a tak mi nič nebránilo započať cestu. Keby som však vedel čo je predo mnou určite by som sa vzdal hneď na začiatku.

Pokračovanie ->

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Cynická obluda

Z Božej vôle otrava

Fanatický sektár presvedčený, že biblické názory sú objektívnou realitou. Čo môže byť vtipnejšie?


Už ste čítali?