Zázračný kelímok

Autor: Peter Slivovic | 6.10.2020 o 19:01 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  79x

„To chce zázrak! Jedine zázrak...!“ Opakoval som si krčiac sa pod ďalším náporom mrazivého severáka.

Na obhliadku bytu, ktorý som chcel kúpiť, som napriek všetkej snahe meškal. Zamiloval som sa doňho hneď na prvý pohľad z inzerátu. Vynikajúce prostredie, skvelá dostupnosť, balkón a najmä až neuveriteľne nízka cena. Jedinou chybičkou krásy bol ďalší vážny záujemca, ktorý mal dnes zaplatiť rezervačný poplatok.

Zrak mi náhle padol na nápis “Zázračný kelímok“ na presklených dverách kozmetického salónu učupeného v prízemí vysokého paneláku. Niekoľko krát som už tadiaľto išiel, ale až teraz som sa pristavil. V hlave mi ožívala bláznivá myšlienka. Hranaté súvislosti náhle zapadli do okrúhlych otvorov a všetko začalo dávať zmysel.

Vstúpil som dnu. Sympatická postaršia pani s trvalou, ktorá bola tak vytrvalá, že jej na hlave prežila určite niekoľko desaťročí, si ma zvedavo obzrela. „Prišiel si pre Zázračný kelímok? Mám posledný. Zrejme čaká na teba.“ Zasmiala sa zvláštnym drsným smiechom.

Rozpačito som prikývol a na zaprataný pultík vyložil požadovanú sumu, kým ona na hŕbu (prevažne) ženských časopisov položila malý kelímok.

Biela, oválna nádobka bez etikety alebo nápisu, veľká akurát do dlane. V duchu som ho mal stále pred očami hoci už trónil v batohu a ja som sa ďalej ponáhľal dažďom zmáčanou ulicou. „Ako mi to hovorila?“ Premýšľal som v obave, že niektoré jej slovo zmizne v temnote zabudnutia. „Z celého srdca a z celej pozornosti sa sústrediť na želanie a potom nádobku otvoriť, zašeptať prianie a rýchlo znovu zatvoriť.“

Predstavivosť mi znovu ukázala jej tvár, ktorej sa prehnaným, až nevkusným make-upom, snažila vrátiť zašlú mladosť. „Možno to ani nefunguje. Inak by predsa bola mladá a krásna.“ Vŕtalo mi hlavou. Jedine, žeby stála o celkom iné veci.

Vietor sa ma neprestajne snažil zastaviť, ale ja som neochvejne napredoval. Želanie bolo vyslovené a viete čo? Naozaj som veril, že sa vyplní.

Zazvonil som pri dverách, majiteľ ma pozval dovnútra, prehodili sme niekoľko slov a o pár minút som podpisoval zmluvu a platil rezervačný poplatok. Bol to zázrak alebo obyčajná náhoda?

Pani ma upozornila, že rovnako ako to býva v rozprávkach, kelímok vyplní iba tri želania. Prvé som už vyčerpal, ale nerobil som si z toho vôbec ťažkú hlavu, pretože mi ostávali ešte dva.

Myslím, že práve vtedy ma osud mal presne tam, kde ma chcel mať. Po presťahovaní sa do úžasného bytu (v ktorom mimochodom spokojne bývam doteraz) som bol ochotný, ako ešte nikdy, veriť v nemožné.

O niekoľko dní som sa rozhodol a vyslovil druhé želanie.

„Ahoj,“ oslovila ma nádherná žena, presne akú som si vysníval, keď som sa v piatok po práci usadil v parku a vychutnával si tak posledné teplé počasie tohtoročnej jesene. „Môžem si prisadnúť?“

„Samozrejme.“ Odvetil som pohotovo a samého ma to prekvapilo, keďže v spoločnosti žien som bol obvykle celkom nesvoj a iba výnimočne som dokázal vyjachtať niečo zrozumiteľné. „To je ale prenádherný deň, však?“

Slovo dalo slovo a o pár minút sme už poznali svoje mená. O niekoľko ďalších sme poznali svoje záľuby a ja som bol každou ďalšou sekundou presvedčený, že je to Ona. Bola presne taká akú som si predstavoval, o akej som sníval. Bolo to až neskutočné. Bol to jednoducho zázrak.

Spočiatku som sa snažil všetko si logicky vysvetliť a keď sa mi to nepodarilo, pripísal som to náhode. Kdesi v pozadí mojej mysli však stále ostávala otázka, „čo ak predsa?!“

O nejaký čas, keď už som žil s tou, ktorá ku mne patrila som si znovu spomenul na Zázračný kelímok.

„Čo ak porušujem nejaké pravidlá? Čo ak zasahujem do chodu vesmíru a celé je to takto nesprávne?“ Kládol som si dookola otázky až som si myslel, že sa z toho zbláznim.

Moja najdrahšia spozorovala, že sa trápim a keď sa opýtala čo sa deje, všetko som jej popravde rozpovedal.

Spolu sme sa potom vydali do kozmetického salónu, kde som kelímok kúpil.

„Dobrý deň, chcem sa opýtať na Zázračný kelímok.“ Oslovil som mladú slečnu, ktorá sa práve venovala jedinej zákazníčke.

„Áno, je to sérum špeciálne vyvinuté švajčiarskými vedcami. Je to tá najlepšia možná zmes bylín z ...“ Sypala slová a ja som si ju predstavil na školení kde nesprávne pochopila, že jediný zaručený spôsob ako produkt predať, je vychrliť na zákazníka všetko čo o výrobku vie.

„Určite ho sama používa.“ Od netrpezlivosti som zatínal päste a niekoľko krát som zubami zaškrípal tak hlasno, že to určite musela počuť. Nepočula! Bola v akomsi tranze a neprestávala obšírne opisovať zázračné účinky na jemnú ženskú pokožku. „Hotový zázrak!“ Opakovala takmer po každej vete.

„Predala mi ho staršia pani s trvalou!“ Nevydržal som to a bezočivo som ju prerušil, načo na mňa zagánila tak, ako gáni hladný lev na svoju korisť. Už – už som si predstavoval, že sa na mňa vrhne ako divoká šelma a minimálne mi vydriape oči.

„Nikto okrem mňa tu nepracuje a ani nepracoval!“

Nič nové sme sa od nej dozvedieť už nemohli. Vybehli sme zo salónu akoby nám horelo za pätami a ani raz sme sa neobzreli.

 

Tajomstvo k životu jednoducho patrí a možno je lepšie niektoré odpovede nepoznať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Jankovská povedala len toľko, čo musela

S týmto sa vyšetrovatelia neuspokoja.


Už ste čítali?